Publikované:
Bratislava, 27. február 2026 – Matematika je podľa Slovákov najnáročnejším školským predmetom. Napriek tomu ju väčšina ľudí využíva v každodennom živote a viac než polovica by sa v nej chcela zlepšiť. Významný podiel na tom, ako ju Slováci vnímajú, má skúsenosť zo školy. Vyplýva to z nového exkluzívneho prieskumu organizácie Erudo, ktorá sa venuje zatraktívňovaniu vzdelávania v oblasti STEM.
Prieskum bol realizovaný vo februári 2026 na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie Slovenska (N=1000). Zber dát zabezpečila agentúra MNForce. Výsledky ponúkajú obraz o tom, ako Slováci a Slovenky vnímajú matematiku a fyziku, ako hodnotia svoje zručnosti a akú úlohu tieto predmety zohrávajú v ich živote.
STEM je skratka z anglických slov Science, Technology, Engineering a Mathematics – teda veda, technológie, inžinierstvo a matematika. Označuje oblasť vzdelávania a povolaní zameraných na prírodné vedy, technické odbory a matematické myslenie.
Matematika a fyzika patria medzi najnáročnejšie predmety
Podľa 27,5 % respondentov je matematika najnáročnejším školským predmetom. Nasleduje chémia (19,7 %) a fyzika (18,5 %). STEM predmety tak dominujú rebríčku náročnosti.
Neznamená to, že je matematika zároveň najmenej obľúbená. Najviac negatívnych hodnotení získala fyzika, za ňou matematika a chémia.
„Aj keď matematiku ľudia označujú za najnáročnejšiu, iba tretina ľudí ju vníma jednoznačne negatívne. Nejde o predmet, ku ktorému by ľudia mali odpor. Je skôr spájaný s náročnosťou a rešpektom,“ uvádza Marek Mansell, riaditeľ organizácie Erudo.
Dáta zároveň ukazujú, že matematiku a fyziku si v hlave ľudia často spájajú. Takmer polovica respondentov súhlasí s tým, že ich vzťah k matematike ovplyvnil aj ich vzťah k fyzike.
Kontakt s matematikou sa nekončí v škole
Hoci je matematika vnímaná ako náročná, väčšina ľudí ju využíva pravidelne. Tretina respondentov uvádza, že matematiku používa denne, ďalšia štvrtina niekoľkokrát do týždňa.
„S matematikou prichádzame do kontaktu prakticky každý deň, aj keď si to možno neuvedomujeme. Sprevádza nás pri hospodárení s financiami, cestovaní, varení či práci s technológiami. Nejde o izolovaný školský predmet, ale o základnú zručnosť pre fungovanie v súčasnom svete,“ dopĺňa Mansell.
Slováci sa v matematike chcú zlepšovať
Hoci je matematika označovaná za najnáročnejší predmet, väčšina respondentov svoje zručnosti hodnotí ako priemerné alebo dobré. Vo fyzike je obraz menej priaznivý, približne tretina populácie sa v nej vníma ako slabšia.
Zároveň viac než polovica opýtaných uviedla, že by sa v matematike chcela zlepšiť. To naznačuje, že problémom nie je nezáujem, ale skôr skúsenosť a spôsob výučby.
Spoločenský význam presahuje školské lavice
Matematika a fyzika však nie sú dôležité len pre osobné financie či technické zručnosti jednotlivca. Tvoria základ fungovania modernej spoločnosti.
„Energetika, doprava, zdravotnícke technológie, telekomunikácie aj kybernetická bezpečnosť stoja na princípoch fyziky a matematickom modelovaní. Bez ľudí, ktorí týmto disciplínam rozumejú, nie je možné budovať a udržiavať kritickú infraštruktúru štátu, od elektrických sietí cez vodné hospodárstvo až po digitálne systémy, od ktorých dnes závisí ekonomika aj bezpečnosť,“ vysvetľuje M. Mansell.
Dodáva, že kvalita vzťahu k týmto predmetom tak nie je len otázkou školského úspechu, ale aj otázkou dlhodobej konkurencieschopnosti a stability krajiny.
Prečo sa vzdelávať v STEM?
Vzdelávanie v oblasti STEM je dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým, pretože svet sa rýchlo mení pod vplyvom technológií, digitalizácie a umelej inteligencie. „Zručnosti z vedy, technológií, inžinierstva a matematiky pomáhajú ľuďom lepšie rozumieť svetu okolo seba, kriticky myslieť a reagovať na nové výzvy. Zároveň zvyšujú šance mladých ľudí uplatniť sa na trhu práce, kde dopyt po technických a analytických profesiách dlhodobo rastie. STEM vzdelávanie tak neprináša len odborné vedomosti, ale aj schopnosť riešiť problémy a inovovať,“ vysvetľuje Eva Gáliková, metodička a programová riaditeľka organizácie Erudo.
Začína sa to v školách
Z odpovedí respondentov vyplýva, že problémom nebola samotná existencia týchto predmetov, ale spôsob ich výučby. Viac ako tretina opýtaných (37,6 %) nesúhlasí s tým, že matematika bola vysvetľovaná na praktických príkladoch zo života, a až 44,3 % uvádza, že na hodinách fyziky nezažívali pravidelné pokusy a experimenty.
„O fyzike sa často hovorí ako o predmete, kde sa len treba naučiť naspamäť vzorce. Potvrdili nám to aj odpovede v prieskume. Takmer polovica respondentov (44,6 %) súhlasí s tvrdením, že sa ich učili bez skutočného porozumenia. Výučba bola pre časť ľudí abstraktná a orientovaná skôr na memorovanie než na pochopenie princípov,“ pokračuje v predstavovaní výsledkov Eva Gáliková.
Na vzťahu k matematike má veľký podiel učiteľ
Až polovica opýtaných uvádza, že učiteľ/ka matematiky výrazne ovplyvnil/a ich vzťah k predmetu. Pri fyzike to tvrdí 41,9 % respondentov. Z toho vyplýva, že vzťah k matematike je kombináciou osobných preferencií, náročnosti predmetu a zároveň skúsenosti z triedy.
Riešením je praktickejšia a prepojená výučba
Podľa organizácie Erudo dáta ukazujú, že problémom nie je samotná matematika či fyzika, ale spôsob, akým sa tieto predmety väčšinou vyučujú.
„Ak chceme, aby mladí ľudia mali o technické a prírodovedné odbory záujem, musíme začať už na základných školách. Matematiku, fyziku a techniku nemožno učiť oddelene a abstraktne. Potrebujú kontext, praktické situácie a prepájanie medzi predmetmi. Podporu v tom potrebujú nielen žiaci, ale aj učiteľky a učitelia,“ hovorí Eva Gáliková, metodička organizácie Erudo.
Organizácia Erudo preto v spolupráci s Nadáciou Slovenských elektrární vytvorila programe EduPOWER, ktorý poskytuje učiteľom konkrétne metodiky, pomôcky a vzdelávanie na zatraktívnenie výučby STEM predmetov. Cieľom je premeniť bežné hodiny matematiky, fyziky a techniky na zážitok, ktorý podporí zvedavosť a záujem o tieto odvetvia.
O Erudo
Erudo je občianske združenie založené v roku 2015 s cieľom vybaviť mladých ľudí praktickými zručnosťami, ktoré sú nevyhnutné pre 21. storočie. Prináša do škôl inovatívne spôsoby vyučovania – najmä PBL (projektové vyučovanie) a STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).
